Katarína Šmajdová Búšová: Keď príde čas, kedy to všetko skončí...

Naše posledné naviazanie :)

Už je to asi definitívne - náš čas nosenia sa s Matejom z 99,99% skončil. Ako to viem? Tak signály sa objavovali už dlhšie - keď som mu dala na výber, či nosenie alebo iný spôsob, vybral si to druhé. Keď som sa ho opýtala, či nechce ísť do šatky, záporne pokrútil hlavou a odbehol preč... Keď som ho kvôli potrebe rýchleho presunu zo škôlky domov spacifikovala do nosiča, "vydržal" v ňom naozaj len po vchodové dvere. A to sa na pol ceste z neho už "štveral" von (pozn.: škôlku máme asi 5min cesty od bytu :) ). A dnes? Keď som chcela odskúšať šatky, ktoré nám prišli na testovanie aj na živom dieťati a nie len na bábike, bol "ochotný" sa na to nahovoriť len vtedy, keď niečo odo mňa veľmi chcel a ja som to podmienila tým, že ak sa nechá naviazať, tak... (viem, som potvora :D ). Koľko vydržal? Neviem isto, ale dalo sa to počítať max. do 5 min. Aspoň som stihla narýchlo urobiť pár fotiek :)

Kedy to začalo? To naše nenosenie sa? Myslím, že najviac som to začala vnímať po jeho nástupe do škôlky, od kedy spustil vo všetkom: "Ja!!! Ja sám!!!" :) Či som bola na to pripravená? Neviem. Čo cítim, je ľútosť - za našimi nosiacimi zážitkami, túleniami, "rajzovaniami" kade-tade, keď som ho mala naviazaného na chrbte namiesto ruksaka, skúšaniami nových vecí, úväzov a prekonávania vlastných hraníc v tom všetkom :) Na druhej strane som už naplno pochopila, že moje telo si na tú záťaž už odvyklo. Tým, že sme sa posledné mesiace nosili naozaj len výničmočne, ak vôbec, tak tých Matejových 16,5kg pocítilo naplno. Ale musím povedať, že moje srdce je s tým zmierené :) Moja "potreba" nosenia bola naplnená :) Pamätám si na obdobie, kedy som si nevedela predstaviť, že sa už nosiť nebudeme. Dnes je to tu a ja viem, že je to vporiadku - je to tak, ako má byť :) 

Zopár našich nosiacich spomienok :)

"Múdre srdce pozná čas a správny spôsob..." - píše sa v knihe Kazateľ (8,5). Je skvelé, že to moje je múdrejšie ako hlava :D Stále sa s Matejom túlime, sem-tam ponesieme na rukách, ale má to iný rozmer - nový :) Ak máte strach z času, kedy aj vaše dieťatko povie: "Ne šatka! Ne nosit!", zahoďte ho za hlavu :) Lebo keď to príde, vy už budete pripravení nechať ho ísť po vlastných. Vaše srdce to  prijme, dovolí mu "odísť". A vtedy všetko, čo získal vaším nosením, zúročí na 100% ;) Veď aj to je dôvod, prečo sme do toho šli, no nie? :)

Na záver malé povzbudenie: "Prestaňte spomínať udalosti minulé, nemyslite už na dávne veci! Lebo pozrite, činím čosi nové, práve teraz to nastáva, vari nebadáte?" (Izaiáš 43,18) Badám, badám :) A už sa na to veľmi teším ;)

Do nosenia priatelia :)

Autorka článku: Katarína Šmajdová Búšová