Máme všetci patent na rozum?

Zdroj: internet

"Načo je vôbec nosenie detí? Čo to je a prečo sa vôbec do toho púšťať?" Presne tieto nevypovedané otázky naskočili v mojej hlave po čítaní a reagovaní na jednu diskusiu na sociálnej sieti. Je to relevantná otázka? Pre mnohých áno. A v podstate si na ňu každý odpovie "po svojom": Je to kultúrny prežitok, alebo novodobý výmysel a spôsob, ako vyťahovať rodičom peniaze z vreciek? Je to menej bolestivý a príjemnejší spôsob kompenzácie zdravotných ťažkostí (u dieťaťa aj rodiča), alebo "ničiteľ" chrbtov a príčina neskorších degenerácií? Je to super prostriedok na uvoľnenie rúk a nadobudnutie slobody pri pohybe a presunoch, alebo nebezpečný precedens, ktorý môže len uškodiť a skomplikovať život? Ak sa budeme baviť v tomto duchu aj naďalej, môžeme do tohto spôsobu polemiky s ľahkosťou "strčiť" aj ďalšie oblasti (dojčenie, spoločné spanie s deťmi a i.), preferované v rámci dnes "moderného" a často nie úplne pochopeného kontaktného rodičovstva...

Aká je tá Vaša odpoveď?

Bez ohľadu, či je "ZA" alebo "PROTI", oprávňuje nás to, aby sme tých druhých, ktorí sa rozhodli tieto veci riešiť inak, presviedčali o tom, že MUSIA TO ROBIŤ TAK AKO MY! Lebo... lebo "spadne celý svet"? :) Nikde nie je napísané, že mamička, ktorá sa rozhodla nosiť svoje dieťatko, musí ho "vláčiť" na sebe celý deň. Och, a Bože chráň, ak ho položí do kočiara! Áno, áno, narážam na obe strany :) A je neprípustné spať s ním v posteli, však čo keď v nej s nami bude do 18-tky!!! Tak to by som chcela vidieť :D A dojčiť 3-ročné dieťa? Nie je to už trochu čudné? No, závisí od uhla pohľadu. Keď má dieťa črevnú virózu, či inú chorobu, ďakujete Bohu za to, že ste to predsa len nevzdali. A áno, máte 100 chutí s tým tresnúť pomaly každý večer (teda aspoň ja :D ).

Milujete svoje dieťa? Absolútne nepochybujem :) 

Robíte preň všetko, čo je vo Vašich silách a ako najlepšie viete? O tom som úplne presvedčená :)

Každý jeden rodič je odborník na svoje dieťa. Nikto iný, nech má akékoľvek vysoké vzdelanie a odbornosť ohľadom jeho posudzovania, či blízky príbuzenský vzťah, ho nepozná lepšie ako vy. Preto: Chce sa Vaše dieťatko nosiť a vy ste ochotní to robiť? Noste sa - ako dlho chcete a v čom uznáte za vhodné. Vyhovuje Vám viac kočiar? Voľte ten. Dojčíte a chcete tak robiť aj naďalej? Dojčite sa - kdekoľvek potrebujete a v akomkoľvek množstve. Potrebujete to riešiť inak? Riešte :) Chcete spať s dieťatkom v spoločnej posteli, lebo vám to tak vyhovuje? No tak to tak robte :) Všetky nastavené limity, či hranice, sú VO VAŠICH RUKÁCH! Ale prosím, majme rešpekt medzi sebou a úctu jeden k druhému. Veď aj v Božom slove sa píše: "Čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval." (1. Korinťanom 1,27 - 29). Nikto z nás nemá patent na rozum. A ani 100% recept na to, ako by to malo URČITE vyzerať a fungovať (ani keď máte "odchovaných" 10 detí). Môžeme robiť len to, čo je momentálne v našich silách. A verím tomu, že každý jeden rodič to robí na svojich maximálnych 100% ;)

Noseniu zdar a diskusiám tiež ;)