Tvárou v tvár :)

Už som vám tu dlhšie neprispela, však? Nezabudla som na vás :) Malo to svoj dôvod. Pred pár mesiacmi som bola pozvaná do jedného pekného nosiaceho projektu, ktorý v tieto dni finišuje (určite o ňom v blízkej dobe niečo popíšem ;) ). Ten statočne pohltil väčšinu môjho "voľného" času :D Tak ale, čo za niečo stojí, niečo aj stojí a už teraz sa teším, aké to bude, keď sa to všetko spustí ;)

8. februára Matej "oslávil" 2,5 roka :) A áno, stále sa nosíme :) Na moje veľké prekvapenie využívame len šatku, čo mne vééééééééééééľmi vyhovuje, keďže zo všetkých nosiacich pomôcok je mi pri Matejových 13kg najpohodlnejšia (v lete to bolo omnoho pestrejšie - článok o tom TU ). Vďaka tomu sú naše presuny z miesta na miesto jednoduché a celkom rýchle :) 

Vpredu, či na chrbte... Najviac si užívam to, že Matej pri tom KONEČNE spolupracuje :D Nevystrája, nevykopáva sa, zvalí sa na mňa ako malý tuleň a nechá so sebou robiť, čo chcem :D Už žiadne naháňanie so šatkou po celom byte a kaskadérske kúsky so snahou ho čo najrýchlejšie spacifikovať, lebo nás tlačí čas :D Dokonca sa stalo niečo, čo som si nikdy ani nevedela predstaviť - vyliezol mi na chrbát úplne sám :D Preto milé mamičky, ktoré máte doma aktívnych vzpieračov, vykopávačov a bojkotovačov nosenia, chcela by som vás povzbudiť :) Nebojte sa, ono to prejde. Aj môj taký bol. A ak chcete vedieť nejaké finty, ako si s nimi poradiť, môžete si prečítať moje staršie články "Ooo, máte nový účes?..." a "Zaostrené na vykopávačov" ;)

Ako som písala vyššie, posledné obdobie sme mali s Matejom plné presunov. "Behali" sme z pracovných dôvodov, ale aj preto, že sme chceli ponavštevovať priateľov, s ktorými sme dlhšie neboli. Chodievali sme peši, autobusovou dopravou, mhd... Nič výnimočné, nič extra. Akurát, po dlhej dobe som sa sem-tam zapozerala na ľudí a všímala si ich reakcie - na nás :) Už dávno som sa nastavila na to, že si okoloidúcich, či spolucestujúcich veľmi nevšímam. Nie preto, že by som ich zo zásady chcela ignorovať, ale preto, že naše nosenie beriem ako samozrejmé a pre nás už bežné. Na druhej strane, je to niečo, čo by podľa mňa nemalo ľudí až tak vyvádzať z rovnováhy, keďže v našom meste je komunita nosiacich rodičov pomerne veľká. Hmm, ale zistila som, že opak je pravdou :)

Počas jednej 30 minútovej prechádzky, kedy sme si dali okruh pošta - drogéria - hypermarket a po ceste späť trolejbus, sa vystriedali na tvárach ľudí takmer všetky emócie, ktoré poznám :D Prvá reakcia bola u všetkých rovnaká - prekvapenie a údiv, prípadne šok. To potom vo väčšine prípadov prešlo do úsmevu, pobavenia, či milého slovného komentára adresovaného mne, alebo rovno Matejovi (rozkošné boli najmä v súvislosti s nosiacou bundou - "To ho tá bunda drží sama?" Po rozopnutí - "Aaaaa, vy ho máte poviazaného!!!" :D ).

Boli aj reakcie, kedy prvotný údiv prešiel do sústavného sledovania, zamračeného pohľadu, alebo odvrátenia. V tvári sa dalo "čítať" pohoršenie a nesúhlas. Ale aj to patrí k životu. Je normálne, že ako ľudia máme na veci odlišný názor :) Veľkú radosť mám najmä z toho, že tých pozitívnych reakcií bolo omnoho viac :) To je skvelé, pretože aj to je určitý ukazovateľ, že nosenie detí začína byť prijímané a brané "normálne", či aspoň veselo :D

Čo viac si môžeme želať? :) Asi čím ďalej, tým viac nosiacich rodičov a sympatizantov nosenia detí vo svojom okolí. Lebo ani nie tak vysvetľovanie, dohováranie, či poúčanie, posielanie odborných článkov a štúdií pomôže - to všetko stačí potom. Ale v prvom rade videnie na vlastné oči. Čoho? Že dieťatko je vysmiate a spokojné. A aj keď sa momentálne zlostí, pri nosení sa rýchlo upokojí. To, že nám to uľahčuje život, prináša vzájomnú radosť a dokážeme si to neskutočne užívať kdekoľvek prídeme. Že je to často najrýchlejším a najefektívnejším východiskom zo zložitej situácie. A ešte omnoho viac. To je to, čo ľuďom v dobrom "láme" srdce pre nosenie - že to môžu vidieť tvárou v tvár :)

Čím zakončiť tento príspevok? Asi tým, čím som začala :) Verím, že v blízkej dobe vám budem môcť čo-to napísať o našom nosiacom projekte, kvôli ktorému som vás už dlhšiu dobu zanedbávala :) Ale aby ste sa mali na čo tešiť, zatiaľ vám dám len takú chuťovku v podobe Božieho slova ;)

"Prestaňte spomínať udalosti minulé,
nemyslite už na dávne veci!
Lebo pozrite: činím čosi nové,
práve teraz to nastáva, vari nebadáte?
Aj cez púšť urobím cestu
a v stepi otvorím rieky.
Divá zver bude ma chváliť, šakaly a pštrosy,
lebo som zaviedol vodu do púšte
a rieky do stepi,
aby som napojil svoj ľud,
svojho vyvoleného.
Tento ľud, ktorý som si vychoval,
bude rozhlasovať moju slávu."
Izaiáš 43, 18 - 21



Do nosenia a do videnia priatelia :)

Komentáre

Obľúbené príspevky