© Autorské práva

© Autorské práva vyhradené. Akékoľvek rozširovanie a publikovanie obsahu jednotlivých príspevkov mimo zdieľania tohto blogu ako pôvodného zdroja, je možné len so súhlasom autorov a správcu tohto blogu.

utorok, 30. mája 2017

Máme všetci patent na rozum?


"Načo je vôbec nosenie detí? Čo to je a prečo sa vôbec do toho púšťať?" Presne tieto nevypovedané otázky naskočili v mojej hlave po čítaní a reagovaní na jednu diskusiu na sociálnej sieti. Je to relevantná otázka? Pre mnohých áno. A v podstate si na ňu každý odpovie "po svojom": Je to kultúrny prežitok, alebo novodobý výmysel a spôsob, ako vyťahovať rodičom peniaze z vreciek? Je to menej bolestivý a príjemnejší spôsob kompenzácie zdravotných ťažkostí (u dieťaťa aj rodiča), alebo "ničiteľ" chrbtov a príčina neskorších degenerácií? Je to super prostriedok na uvoľnenie rúk a nadobudnutie slobody pri pohybe a presunoch, alebo nebezpečný precedens, ktorý môže len uškodiť a skomplikovať život? Ak sa budeme baviť v tomto duchu aj naďalej, môžeme do tohto spôsobu polemiky s ľahkosťou "strčiť" aj ďalšie oblasti (dojčenie, spoločné spanie s deťmi a i.), preferované v rámci dnes "moderného" a často nie úplne pochopeného kontaktného rodičovstva...

Aká je tá Vaša odpoveď?

Bez ohľadu, či je "ZA" alebo "PROTI", oprávňuje nás to, aby sme tých druhých, ktorí sa rozhodli tieto veci riešiť inak, presviedčali o tom, že MUSIA TO ROBIŤ TAK AKO MY! Lebo... lebo "spadne celý svet"? :) Nikde nie je napísané, že mamička, ktorá sa rozhodla nosiť svoje dieťatko, musí ho "vláčiť" na sebe celý deň. Och, a Bože chráň, ak ho položí do kočiara! Áno, áno, narážam na obe strany :) A je neprípustné spať s ním v posteli, však čo keď v nej s nami bude do 18-tky!!! Tak to by som chcela vidieť :D A dojčiť 3-ročné dieťa? Nie je to už trochu čudné? No, závisí od uhla pohľadu. Keď má dieťa črevnú virózu, či inú chorobu, ďakujete Bohu za to, že ste to predsa len nevzdali. A áno, máte 100 chutí s tým tresnúť pomaly každý večer (teda aspoň ja :D ).

Milujete svoje dieťa? Absolútne nepochybujem :) 

Robíte preň všetko, čo je vo Vašich silách a ako najlepšie viete? O tom som úplne presvedčená :)

Každý jeden rodič je odborník na svoje dieťa. Nikto iný, nech má akékoľvek vysoké vzdelanie a odbornosť ohľadom jeho posudzovania, či blízky príbuzenský vzťah, ho nepozná lepšie ako vy. Preto: Chce sa Vaše dieťatko nosiť a vy ste ochotní to robiť? Noste sa - ako dlho chcete a v čom uznáte za vhodné. Vyhovuje Vám viac kočiar? Voľte ten. Dojčíte a chcete tak robiť aj naďalej? Dojčite sa - kdekoľvek potrebujete a v akomkoľvek množstve. Potrebujete to riešiť inak? Riešte :) Chcete spať s dieťatkom v spoločnej posteli, lebo vám to tak vyhovuje? No tak to tak robte :) Všetky nastavené limity, či hranice, sú VO VAŠICH RUKÁCH! Ale prosím, majme rešpekt medzi sebou a úctu jeden k druhému. Veď aj v Božom slove sa píše: o je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval." (1. Korinťanom 1,27 - 29). Nikto z nás nemá patent na rozum. A ani 100% recept na to, ako by to malo URČITE vyzerať a fungovať (ani keď máte "odchovaných" 10 detí). Môžeme robiť len to, čo je momentálne v našich silách. A verím tomu, že každý jeden rodič to robí na svojich maximálnych 100% ;)

Noseniu zdar a diskusiám tiež ;)

utorok, 23. mája 2017

Zuzana Roháčková: Kde sa má bábätko narodiť?



 ***************** 

Na počiatku Boh stvoril človeka 
a ponechal mu možnosť rozhodnúť sa."
(Sirachovec 15,14) 

******* 

Kde sa má bábätko narodiť? Pre veľkú väčšinu žien je táto otázka bezpredmetná. No predsa v pôrodnici! Ale aj na Slovensku sa nájdu ženy, ktoré rodiť v pôrodnici nechcú. Možno sa pýtate: "Prečo? Čo im tam chýba?" Odpoveďou môže byť chýbanie ľudskosti, intimity, nepretržitého kontaktu s bábätkom. Prekáža im anonymita a množstvo personálu, povinná niekoľkodňová hospitalizácia, rutinné vykonávanie niektorých zákrokov a vyšetrení, striktne nastolené podmienky v pôrodnici, nedostatočná pomoc s dojčením a mnohé navzájom si odporujúce rady týkajúce sa dojčenia a starostlivosti o bábätko. Možno veria, že pôrod je (a má byť) prirodzený. Možno ich predchádzajúca skúsenosť s pôrodom bola pozitívna, a tak si povedali, že to zvládnu aj doma. Nechcú predsa opustiť staršie dieťa, chcú súkromie, chcú vyskúšať iné spôsoby, napr. rodenie do vody... A možno práve naopak - ich skúsenosť bola taká zlá, že si povedali: "Už nikdy viac!" A tak sa rozhodujú možno aj pre pôrod doma... 

Na Slovensku je pôrod doma momentálne mimo systému zdravotnej starostlivosti. Lekári mnohokrát upozorňujú na to, že dopredu nikto nevie, ako sa bude pôrod vyvíjať. A aj úplne zdravé tehotenstvo a úplne normálny, fyziologický začiatok pôrodu sa môže zvrtnúť nepriaznivo, či už pre mamičku alebo pre dieťa. Situácia je taká, že pôrodné asistentky môžu oficiálne asistovať len pri pôrodoch v nemocnici. Ženy potom rodia doma samé. Alebo v sprievode žien, ktorým chýba zdravotnícke vzdelanie, a ktoré nevedia v prípade potreby poskytnúť mamičke alebo bábätku prvú pomoc. V tejto súvislosti sa často spomínajú duly. Dula je špeciálne vyškolená žena pre emocionálnu a fyzickú pomoc žene v tehotenstve, počas pôrodu a po pôrode. Dula ale nie je zdravotnícky pracovník. Duly, vyškolené a združené v o.z. Slovenské duly, sú viazané etickým kódexom, ktorý im zakazuje zúčastniť sa neasistovaného pôrodu doma. Môžu sprevádzať mamičky len pri pôrode v nemocnici.

Veľmi dobrým riešením pre maminy uvažujúce o pôrode doma by bol tzv. pôrodný dom - teda prostredie podobné domácemu, s pôrodnými asistentkami, ale v blízkosti nemocnice, kde by v prípade akútnej potreby prišla rýchla pomoc. Na Slovensku, žiaľ, takýto pôrodný dom zatiaľ nemáme. Alebo tzv. ambulantný pôrod, kedy žena pár hodín po pôrode môže odísť do domáceho prostredia.

Ženy, ktoré sa rozhodnú rodiť doma, by si mali uvedomiť, že je to ich rozhodnutie, ale aj ich zodpovednosť. Mali by vedieť čo najviac o tom, ako vyzerá normálny pôrod. Väčšina pôrodov sa tak či tak začína doma. Až po nejakom čase, keď už pôrod beží, začína väčšina žien riešiť otázku, kedy odísť do pôrodnice, aby tam boli tak akurát - ani skoro, ani neskoro. Mamy, ktoré sa chystajú rodiť doma, si možno povedia - začneme doma a uvidíme, kde skončíme. Možno predsa odídu do pôrodnice, ak sa už doma necítia bezpečne. Aj keby sprievodná osoba vravela, že je všetko v poriadku, ale mamina cíti, že treba ísť do pôrodnice, treba radšej poslúchnuť intuíciu. Niekedy sa stane, že do pôrodnice sa ide až na 2. dobu pôrodnú, niekedy až keď je bábätko na svete kvôli neporodeniu placenty alebo iným problémom. Určite je dobré mať pre každý prípad zbalenú tašku do pôrodnice. Vľúdne privítanie ale v pôrodnici radšej nečakajte...

Ak sa rozhodujete pre pôrod doma, spíšte si pre a proti... Odpovedzte si na otázky - ak zostanem sama doma, len s partnerom, čo urobím? Nakoľko silná sa cítim na to, aby som priviedla na svet dieťa vlastnou silou? Ako by som sa postavila k situácii, ak by sa skutočne niečo prihodilo so mnou alebo s bábätkom?

Pôrod doma treba zvlášť zvážiť, ak: 
  • bol predchádzajúci pôrod ťažký alebo so silným krvácaním; 
  • bol predchádzajúci pôrod cisárskym rezom; 
  • tehotenstvo trvá dlhšie ako 42 týždňov alebo menej ako 37 týždňov; 
  • mamina má vysoký krvný tlak; 
  • ide o prvé, piate alebo ďalšie bábätko; 
  • mamina má placentu praevia /placenta prekrýva pôrodnícku bránku/; 
  • dieťa je v priečnej polohe; 
  • dieťa alebo maminka už pred pôrodom trpia závažnými zdravotnými problémami; 
  • maminka čaká dvojičky alebo viac detí; 
  • dieťa je v polohe koncom panvovým aj na začiatku 1. doby pôrodnej a podobne...

***************** 

Nebudú sa nadarmo namáhať, ani rodiť pre hrôzu, 
lebo sú potomstvom požehnaných Hospodinových, 
a spolu s nimi aj ich výhonky.
(Izaiáš 65,23) 

 *******

Veľmi príjemne sa počúvajú príbehy žien, ktoré úspešne porodili doma. Vďaka Bohu, že všetko dobre dopadlo! Nie stále to ale takto dopadne, ale o tom sa nehovorí. 

Dobrý pôrod je taký, na ktorý žena spomína s pocitom uspokojenia a sebanaplnenia. Som presvedčená o tom, že aj v pôrodnici sa dá porodiť rešpektujúco a pekne... Hľadajte, skúmajte, pýtajte sa, zazmluvnite si lekára, s ktorým sa dohodnete na svojich pôrodných prianiach. Výsledok dobrého pôrodu je zdravá žena a zdravé dieťa. Urobte pre to podľa svojho vedomia a svedomia čo najviac...

Je veľmi smutné, že v oblasti pôrodníctva nekráča Slovensko so svetovým trendom ako napríklad stomatológia. Špičková úroveň starostlivosti o chrup, dostupné materiály, ošetrenie, všetko podľa najnovších poznatkov. Prečo je oblasť pôrodníctva tá, kde je problém pretlačiť poznatky, ktoré sú vo svete úspešné praktizované už desiatky rokov? Napr. dôležitosť kontaktu koža na kožu po pôrode, neoddeľovanie novorodencov od matiek, netlačenie na brucho počas pôrodu, rešpektujúca starostlivosť a informovanosť ženy? Myslím si, že pôrody doma sú len dôsledkom tohto smutného stavu v pôrodníctve.

Kam kráčaš, slovenské pôrodníctvo?

Zuzana Roháčková, dula




Pozn.: 
  • Webová stránka OZ Slovenské duly, kde nájdete menný zoznam dúl, ktoré sú pod ním združené a aj odborne vyškolené, ako aj ďalšie informácie o ich práci - TU.  
  • Preklady uvedených citátov: Sirachovec 15,14 - katolícky preklad; Izaiáš 65,23 - evanjelický preklad.


piatok, 10. marca 2017

"Ešteže máme to nosenie... Neviem, čo by sme bez neho robili..."

"Čo by sme si počali bez šatky?"
"Vďaka Bohu za nosenie... Ako inak by som to zvládla?"
"Neviem si predstaviť, žeby sme nemali nosič... Naša záchrana."

***
Zrážanie horúčky pomocou
kontaktu "koža na kožu"
Podobné vyjadrenia vypustil z úst asi každý nosiaci rodič. Najmä v čase, kedy si doma s dieťatkom zažíval obdobie, keď bolo choré, malátne, nespokojné, malo bolesti, teploty alebo iné, pre neho nepríjemné stavy. Povedzme si na rovinu - pre dieťatko aj rodiča je to veľmi náročné. Malý drobec sa cíti zle a takmer nonstop si vyžaduje kontakt a prítomnosť blízkej osoby (napr. tým, že rodičovi nedovolí, aby sa od neho vzdialil, vyžaduje neustále nosenie na rukách a pod.). Rodič je zase stále v napätí - z toho, že musí kontrolovať dieťaťu stav, aby v prípade potreby mohol zasiahnuť. Veľa toho nenaspí a tým, že ho dieťa "pripúta" k sebe, urobí toho naozaj málo. Respektíve, niekedy má pocit, že neurobí vôbec nič (ani sa najesť, či ísť na wc). K tomu všetkému sa musí "zaodieť" potrebnou dávkou trpezlivosti a s chladnou hlavou zvládať prejavy svojho milovaného, takmer neustále nespokojného drobca, ktoré nemusia byť vždy príjemné. A keď sa k tomu pridružia aj starší súrodenci, "dráma" je na svete. Všetko začína poriadne "liezť na nervy" a aj to sebaovládanie akoby odišlo na dovolenku, niekam preč aby si oddýchlo. Potom už len zostáva nevykričaná otázka: "Bože, prečo?! Dokedy to ešte bude trvať?!" Je úžasné, že všetko má svoj koniec a aj takéto obdobia trvajú len obmedzený čas (a tých pekných a zdravých dní je predsa len omnoho viac ;) ).

Ale aby sme sa vrátili k podstate tohto príspevku: Prečo tie "povzdychy" v úvode? Akú úlohu v tom všetkom zohráva nosenie v ergonomických pomôckach (šatkách a nosičoch)? Veľmi veľkú! Pretože v týchto krízových obdobiach sú práve oni obrovským pomocníkom a tiež praktickým nástrojom, niekedy až "spásnym". V čom?
  • prostredníctvom nosenia dieťaťu naplníte jeho zvýšenú potrebu kontaktu - týmto spôsobom je takto stále vo vašom náručí
  • väčšinu váhy dieťatka za vás preberá pomôcka - nebolia vás ruky, ani chrbát (teda v prípade, ak používate vhodnú nosiacu pomôcku)
  • máte voľnosť pohybu a nie ste pripútaný na jedno miesto, z ktorého vás dieťatko nechce pustiť
  • umožňuje vám mať drobca stále pod dohľadom a kontrolovať jeho stav (dýchanie, teplotu, potenie, pohyby, neočakávané prejavy), na ktoré dokážete rýchlo reagovať
  • dojčiacim deťom umožňuje mať neustále k dispozícii materské mlieko, keďže v nosiacich pomôckach sa dá pohodlne dojčiť
  • ak má dieťatko problém s dýchaním a nevie spať v ležatej polohe, pri nosení, kedy je vertikálne, to nie je problém (z mojej vlastnej skúsenosti - v obdobiach nádchy a upchatého nosa Matej sám a dobrovoľne spí cez deň radšej v šatke ako v posteli; keď je zdravý, je to opačne)
  • dokážete robiť viacero vecí naraz a "za jazdy" - napr. dojčiť, pripravovať lieky, jedlo; ísť na wc (áno, aj to sa dá :D ), najesť sa a ak je to už akútne, upratať najväčší neporiadok; postarať sa o starších súrodencov a iné veci, ktoré prídu "do rany"
  • je skvelým prostriedkom na znižovanie horúčky - mám to osobne odskúšané :) (viac informácií ako to funguje, nájdete v tomto peknom článku TU)
  • v prípade návštevy lekára máte dieťatko stále pod kontrolou a viete sa rýchlo presúvať, najmä ak treba ísť na viacero vyšetrení
  • v prípade nemocničného pobytu je dieťa pokojnejšie a lepšie znáša lekárske zásahy, či podávanie liekov
  • ako rodič ste v menšom strese :)
  • určite je tých dôvodov ešte viac - o tom môžu hovoriť sami nosiaci rodičia vo vašom okolí ;)
Aj my sme mali v posledných týždňoch príležitosť si to pripomenúť (asi preto tento článok :D ), keďže sa na nás niekde "nalepila" črevná viróza, spojená s vracaním, hnačkami a vysokými teplotami. Ešteže sme mali to nosenie! :D Ani nie tak počas choroby (aj keď pri zrážaní horúčky to bol výborný pomocník). Ale najmä v období rekonvalescencie, kedy bol Matej malátny, akoby bez života a záujmu. Stále polihoval, bol zaspatý, nemal chuť nič robiť a neustále chcel byť pri mne. S 13kg jeho čistej váhy mi to uľahčilo mnoho vecí - varenie, upratovanie, možnosť ísť na zdravotnú prechádzku... :) Už dávno sa tak dlho a intenzívne nenosil, takže môžem povedať, že vďaka tomu sa naplnila aj moja studnica a potreba kontaktu :D

Zdravotná prechádzka
počas rekonvalescencie

***********************************
V každom príspevku spomeniem aj nejaký citát z Božieho Slova. Ani tento nebude výnimkou :)  A keďže máme to pôstne obdobie, dám ich sem trochu viac ;)
Najlepší lekár, aký kedy žil, bol práve Ježiš :) Kade chodil, tam uzdravoval. Naozaj je toho plný Nový zákon :) Riešil všetko - "obyčajnú" horúčku (napr. uzdravenie svokry apoštola Petra), choroby s ťažkým priebehom (napr. uzdravenie stotníkovho otroka, epileptika), choroby, s ktorými si nevedel dať rady žiaden lekár (napr. uzdravenie ženy na krvotok). Bez problémov si poradil s nevyliečiteľnými stavmi (napr. uzdravenie ochrnutého, malomocných, zhrbenej ženy, slepého, hluchého či nemého a mnoho iných) a ani smrť človeka preňho nebola definitívnym koncom (napr. vzkriesenie syna nainskej vdovy, Jairovej dcéry a Lazára). Uzdravoval svojím slovom, dotykom, alebo prostredníctvom viery tých, ktorí ho prišli prosiť o pomoc.
Aj dnes sa môžeme na neho s našimi prosbami obrátiť (v tomto pôstnom čase zvlášť) a v jeho mene vyhlasovať cez Božie slovo uzdravenie pre nás, aj naše deti :) Pochybujete? Dôkazom, že je to tak, sú svedectvá mnohých, ktorí to zažili na vlastnej koži (patrím medzi nich :) ). A tiež prisľúbenia Boha v Božom Slove, ktoré všetky, "koľko ich je, v ňom sú "áno" (2. list Korinťanom 1,20). Je ich veľmi veľa a tak len pre názornosť vyberám:

"Ja som Jahve, ktorý ťa uzdravuje." (Exodus 15,26)
"On uzdravuje zlomených srdcom a obväzuje im rany." (Žalm 147,3)
"Syn môj, všímaj si moje slová! Pozorne počúvaj všetky moje reči!... Lebo sú životom pre toho, kto ich nachádza a zdravím pre celé telo." (Kniha Prísloví 4,20; 22)
"Lebo ani zelina, ani náplasť ich nevyliečili, ale tvoje slovo, Pane, ktoré lieči všetko." 
(Kniha Múdrosti 16,12)
"Ak máš chorobu, nezanedbaj sa, modli sa k Bohu a on ťa uzdraví." (Sirachovec 38,9)
"On niesol naše utrpenia, naše bolesti naložil na seba... Jeho rany nás uzdravili." (Izaiáš 53,4 - 5)
"Ja sám ťa vyliečim, tvoje rany zacelím." (Jeremiáš 30,17)
"Ja ti obviažem ranu, vyliečim a uzdravím ťa a odhalím ti poklady pokoja a pravdy." (Jeremiáš 33,6)
Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví." (Jakubov list 5,15)


*******************************

Prajem vám všetkým v tomto prichádzajúcom jarnom období, aby boli akékoľvek choroby a iné nepríjemnosti ďaleko od vás :) A ak aj nejaké prídú, nech sú čo najrýchlejšie preč (možno aj vďaka noseniu, či Božiemu Slovu ;) ).


Noseniu zdar a zdraviu tiež :)

štvrtok, 16. februára 2017

Tvárou v tvár :)

Už som vám tu dlhšie neprispela, však? Nezabudla som na vás :) Malo to svoj dôvod. Pred pár mesiacmi som bola pozvaná do jedného pekného nosiaceho projektu, ktorý v tieto dni finišuje (určite o ňom v blízkej dobe niečo popíšem ;) ). Ten statočne pohltil väčšinu môjho "voľného" času :D Tak ale, čo za niečo stojí, niečo aj stojí a už teraz sa teším, aké to bude, keď sa to všetko spustí ;)

8. februára Matej "oslávil" 2,5 roka :) A áno, stále sa nosíme :) Na moje veľké prekvapenie využívame len šatku, čo mne vééééééééééééľmi vyhovuje, keďže zo všetkých nosiacich pomôcok je mi pri Matejových 13kg najpohodlnejšia (v lete to bolo omnoho pestrejšie - článok o tom TU ). Vďaka tomu sú naše presuny z miesta na miesto jednoduché a celkom rýchle :) 

Vpredu, či na chrbte... Najviac si užívam to, že Matej pri tom KONEČNE spolupracuje :D Nevystrája, nevykopáva sa, zvalí sa na mňa ako malý tuleň a nechá so sebou robiť, čo chcem :D Už žiadne naháňanie so šatkou po celom byte a kaskadérske kúsky so snahou ho čo najrýchlejšie spacifikovať, lebo nás tlačí čas :D Dokonca sa stalo niečo, čo som si nikdy ani nevedela predstaviť - vyliezol mi na chrbát úplne sám :D Preto milé mamičky, ktoré máte doma aktívnych vzpieračov, vykopávačov a bojkotovačov nosenia, chcela by som vás povzbudiť :) Nebojte sa, ono to prejde. Aj môj taký bol. A ak chcete vedieť nejaké finty, ako si s nimi poradiť, môžete si prečítať moje staršie články "Ooo, máte nový účes?..." a "Zaostrené na vykopávačov" ;)

Ako som písala vyššie, posledné obdobie sme mali s Matejom plné presunov. "Behali" sme z pracovných dôvodov, ale aj preto, že sme chceli ponavštevovať priateľov, s ktorými sme dlhšie neboli. Chodievali sme peši, autobusovou dopravou, mhd... Nič výnimočné, nič extra. Akurát, po dlhej dobe som sa sem-tam zapozerala na ľudí a všímala si ich reakcie - na nás :) Už dávno som sa nastavila na to, že si okoloidúcich, či spolucestujúcich veľmi nevšímam. Nie preto, že by som ich zo zásady chcela ignorovať, ale preto, že naše nosenie beriem ako samozrejmé a pre nás už bežné. Na druhej strane, je to niečo, čo by podľa mňa nemalo ľudí až tak vyvádzať z rovnováhy, keďže v našom meste je komunita nosiacich rodičov pomerne veľká. Hmm, ale zistila som, že opak je pravdou :)

Počas jednej 30 minútovej prechádzky, kedy sme si dali okruh pošta - drogéria - hypermarket a po ceste späť trolejbus, sa vystriedali na tvárach ľudí takmer všetky emócie, ktoré poznám :D Prvá reakcia bola u všetkých rovnaká - prekvapenie a údiv, prípadne šok. To potom vo väčšine prípadov prešlo do úsmevu, pobavenia, či milého slovného komentára adresovaného mne, alebo rovno Matejovi (rozkošné boli najmä v súvislosti s nosiacou bundou - "To ho tá bunda drží sama?" Po rozopnutí - "Aaaaa, vy ho máte poviazaného!!!" :D ).

Boli aj reakcie, kedy prvotný údiv prešiel do sústavného sledovania, zamračeného pohľadu, alebo odvrátenia. V tvári sa dalo "čítať" pohoršenie a nesúhlas. Ale aj to patrí k životu. Je normálne, že ako ľudia máme na veci odlišný názor :) Veľkú radosť mám najmä z toho, že tých pozitívnych reakcií bolo omnoho viac :) To je skvelé, pretože aj to je určitý ukazovateľ, že nosenie detí začína byť prijímané a brané "normálne", či aspoň veselo :D

Čo viac si môžeme želať? :) Asi čím ďalej, tým viac nosiacich rodičov a sympatizantov nosenia detí vo svojom okolí. Lebo ani nie tak vysvetľovanie, dohováranie, či poúčanie, posielanie odborných článkov a štúdií pomôže - to všetko stačí potom. Ale v prvom rade videnie na vlastné oči. Čoho? Že dieťatko je vysmiate a spokojné. A aj keď sa momentálne zlostí, pri nosení sa rýchlo upokojí. To, že nám to uľahčuje život, prináša vzájomnú radosť a dokážeme si to neskutočne užívať kdekoľvek prídeme. Že je to často najrýchlejším a najefektívnejším východiskom zo zložitej situácie. A ešte omnoho viac. To je to, čo ľuďom v dobrom "láme" srdce pre nosenie - že to môžu vidieť tvárou v tvár :)

Čím zakončiť tento príspevok? Asi tým, čím som začala :) Verím, že v blízkej dobe vám budem môcť čo-to napísať o našom nosiacom projekte, kvôli ktorému som vás už dlhšiu dobu zanedbávala :) Ale aby ste sa mali na čo tešiť, zatiaľ vám dám len takú chuťovku v podobe Božieho slova ;)

"Prestaňte spomínať udalosti minulé,
nemyslite už na dávne veci!
Lebo pozrite: činím čosi nové,
práve teraz to nastáva, vari nebadáte?
Aj cez púšť urobím cestu
a v stepi otvorím rieky.
Divá zver bude ma chváliť, šakaly a pštrosy,
lebo som zaviedol vodu do púšte
a rieky do stepi,
aby som napojil svoj ľud,
svojho vyvoleného.
Tento ľud, ktorý som si vychoval,
bude rozhlasovať moju slávu."
Izaiáš 43, 18 - 21



Do nosenia a do videnia priatelia :)