© Autorské práva

© Autorské práva vyhradené. Akékoľvek rozširovanie a publikovanie obsahu jednotlivých príspevkov mimo zdieľania tohto blogu ako pôvodného zdroja, je možné len so súhlasom autorov a správcu tohto blogu.

štvrtok, 1. decembra 2016

Výhercovia súťaže :)

A je to tu! Konečne som sa dostala k žrebovaniu výhercov :) Aby som Vás už dlho nenapínala, prejdem rovno k veci :)

Krásne onbuhimo zn. Lenny Lamb vyhrala maminka č. 5 - Mária Maruška Kijovská!!!


Ďalšími výhercami veľmi pekných kníh sú:
  1. maminka č. 13 - Zuzka Metenková
  2. maminka č. 7 - Vladka Vrablová
  3. maminka č. 3 - Magdaléna Kocáková
  4. maminka č. 12 - Sidónia Dolniaková
Všetkým srdečne gratulujem :) Zároveň Vás chcem poprosiť, aby ste sa mi ozvali prostredníctvom kontaktného formulára (na pravej strane dole v bočnom paneli). Pri výhercoch kníh platí, že tá, ktorá sa mi ozve skôr, bude si môcť vybrať knihu, o ktorú má záujem (posledná bude mať tú, ktorá zostane ;) ).

Na záver by som chcela poďakovať všetým zúčastneným a e-shopu nosime.sk za poskytnutie nádhernej ceny :)

Prajem všetko dobré :)



Do nosenia priatelia ;)

štvrtok, 17. novembra 2016

Ideme oslavovať?

Srdce na srdci
Dnes je 17. novembra. Účelne som posunula zverejnenie tohto príspevku práve na tento dátum. Prečo? Hmm... Žeby kvôli dnešnému Dňu boja za slobodu a demokraciu, ktorý je zároveň štátnym sviatkom? Nie, nie :) Alebo preto, že práve dnes je Medzinárodný deň predčasne narodených detí? :) Ani to nie je dôvod :) Čo za tým teda je? Je to špeciálny dátum (aspoň pre mňa), pretože presne pred rokom som na tomto blogu zverejnila úplne prvý príspevok :) Zbehlo to "ako voda"... Nerastú tak rýchlo aj naše deti? Moje určite. Dokonca "rýchlejšie", ako by som chcela :D

Pri tejto špeciálnej príležitosti, ktorou 1. narodeniny určite sú, som si urobila malú bilanciu, ako sa toto moje "online dieťa" za ten rok malo :) Aký je výsledok?
  • do dnešného dňa bolo publikovaných 47 príspevkov, z toho:
32 z vlastného autorského pera
4 spoluautorské príspevky 
6 príspevkov od hosťujúcich autorov
2 rozhovory rozdelené do 4 príspevkov
  • obsahom boli príspevky zamerané na nosenie (23), dojčenie (4,) kontaktné rodičovstvo (7), náhradnú starostlivosť (1) a iné témy (12)
  • počet zobrazení (návštevnosť) blogu sa za ten čas vyšplhala na viac ako 82 000
  • najčítanejší príspevok - "Je nosenie naozaj novodobý výmysel?" - má návštetnosť viac ako 48 000
  • najmenej čítaný príspevok :) - "Čo nájdete na tomto blogu" - má návštevnosť 20

Je to veľa? Málo? Keď si spomeniem na prvotný impulz vytvorenia tohto blogu, ktorý bol veľmi spontánny a trval tak 2 hodinky, je to viac ako som si vôbec trúfala predstaviť :) Bolo ľahké, či ťažké doň prispievať? Určite boli mesiace, kedy ma napadali témy jedna za druhou. Ale boli aj také, kedy ma chytila kríza písania a potrebovala som sa uchýliť na "púšť", aby prišla nová inšpirácia. Tá ma najčastejšie "prepadla" pri dojčení, či uspávaní Mateja v šatke :D

Raz sa ma jedna mamička pýtala, či ma za to platia. Odpovedala som jej s úsmevom: "Nie, neplatia" :) Prečo to teda robím? Jednoducho preto, že mi to prináša určitú slobodu - v tom, že robím niečo ako chcem a spôsobom akým chcem. Píšem preto, lebo mi to umožňuje spojiť to, čo žijem s mojím nezbedníkom, s tým, čo ma baví (nosenie a oblasti s tým súvisiace) a s tým, čo milujem (Božie slovo) :) Ako vedľajší bonus je, že sa udržujem v určitej forme, keďže publikovanie článkov a písanie odborných monografií je náplňou mojej profesie - tak aby som nevyšla z cviku ;) Ale hlavne ma to baví a predstavuje pre mňa určitý relax, kedy "vypnem".

********************************************

Narodeniny... Čas, kedy sa oslavuje a dávajú darčeky :) A ani tie "moje" online nebudú výnimkou ;) Aby ste sa potešili spolu so mnou, v spolupráci s jedným z mojich partnerov, ktorý je so mnou od začiatku - e-shopom nosime.sk - som pre Vás pripravila giveaway - súťaž. Čo môžete vyhrať, ak sa do nej zapojíte?

Prvý z Vás získa veľmi pekný a zároveň praktický ergonomický nosič:


Onbuhimo Lanny Lamb Diamond Plaid


Parametre nosiča nájdete na stránke výrobcu - TU

Ide o nosič bez bedrového pásu, ktorý výrobca odporúča pre už samostatne sediace dieťatko (je na to uspôsobené svojimi rozmermi, aj nastaveniami). Je ušitý z veľmi príjemného materiálu a svojimi možnosťami ponúka nosiacemu rodičovi pohodlie a praktickosť, najmä keď potrebuje dieťatko rýchlo "hodiť" na seba a venovať sa nejakým povinnostiam :) (Všeobecne o výhodách a nevýhodách používania tohto typu nosiča si môžete prečítať v mojom dávnejšom príspevku TU).

Avšak ani ďalší štyria z Vás, ktorí sa zapojíte, neobídete naprázdno ;) Keďže okrem nosenia sú mojou veľkou láskou knihy, rozhodla som sa pár z nich do tejto súťaže venovať :) O aké tituly ide?
  • Román od obľúbeného autora Maxa Lucada Zázrak v kaviarni Higher Grounds (viac o titule si môžete prečítať TU)
  • Niečo pre intelektuálov - Kázne - Zdravé telo v kóme od Daniela Pastirčáka (viac o titule si môžete prečítať TU)
  • Do praktického života - Moc manželkiných modlitieb od Stormie Omartian (viac o titule si môžete prečítať TU)
  • A nakoniec niečo pre milovníkov vtipnej a zároveň inteligentnej poézie - To je moje biblička pro křehká a nežná a odvážná srdíčka od Honzu Volfa :)


****************************************

Ako sa môžete do súťaže zapojiť? Jednoducho :) Stačí splniť pár podmienok :)
  1. Do komentára tohto príspevku napíšte: 
    - spomienku na svoje najkrajšie narodeniny a názov článku z tohto blogu, ktorý Vás najviac oslovil
    - Vaše Facebook meno (kvôli overeniu splnenia všetkých podmienok)
  2. Na svojom Facebook profile, spolu s označením #srdcenasrdci, verejne zdieľajte:
    - webový link blogu Srdce na srdci (tento súťažný príspevok alebo Váš obľúbený)
    - webový link e-shopu nosime.sk

Do súťaže sa môžete zapojiť do 28. novembra 2016 do polnoci ;) Potom budem žrebovať výhercov - ručne, alebo pomocou programu random.org :) Výsledky potom zverejním na konci tohto príspevku.

Pozn.: Výhercovia si hradia poštovné.

Ako sa to má teda oslavovať? No predsa naplno! :D A ak by ste sa chceli inšpirovať, prikladám slová z knihy proroka Sofoniáša (3,14 - 18): "Plesaj drahý Sion! Jasaj Izrael! Raduj sa a jasaj celým srdcom!... Nech ti ruky neochabujú! Jahve, tvoj Boh, je uprostred teba ako hrdina, ktorý ťa zachráni. Radosťou zaplesá nad tebou, on ťa obnoví svojou láskou, bude plesať nad tebou výkrikmi radosti, ako za dní sviatočných."

Tak plesajme a vykrikujme od radosti, veď máme dni sviatočné ;)


Do nosenia priatelia :)

utorok, 1. novembra 2016

Obdobie vzdoru - Ako ho pri svojom dieťati zvládam ja? (Skúsenosti mamičiek)

Zo správ, ktoré som dostala po predchádzajúcom príspevku (nájdete ho TU) som nadobudla pocit, že niektoré veci je potrebné uviesť na správnu mieru :) Viaceré ste mi písali povzbudivé slová o tom, ako sme to s Matejom na tej vychádzke pekne zvládli. Na druhej strane som z nich vycítila smútok z toho, že Vám sa to tak nedarí. Keby som tvrdila, že to vždy končí tak, ako v tej popísanej situácii, klamala by som. Aj my máme dni, či chvíle, kedy to dopadne úplne inak...

Aby som to trochu "nadniesla", to, ako s Matejom niektoré vzdorovité momenty zvládame, ovplyvňuje veľa vecí :) Napríklad môj "psycho-fyzický" stav :) Krízové sú najmä tie dni, kedy začína môj hormonálny systém "šalieť" (áno, predmenštruačný syndróm "nanešťastie" funguje so železnou pravidelnosťou každý mesiac) a ja sa stávam pomaly ale isto "samovytáčacia". A keď do toho príde "deň blbec", nervný manžel z práce a do toho vstúpi Matejov vzdorovitý "amok", slušne povedané, výbuch sopky je na svete a ber sa z cesty kto môžeš! Verte mi, nevyzerá to veľmi romanticky :D

Na druhej strane ma to viedlo k položeniu si otázky, ako to vnímajú a zvládajú iné mamičky. Preto som niekoľko z nich oslovila, aby sa podelili so svojou skúsenosťou a popísali, ako to vyzeralo v období vzdoru u nich. Aké "stratégie" na jeho zvládanie používali? Čo im fungovalo a čo nie? A nakoniec, ako sa s tým samé vyrovnávali :) Tu sú ich odpovede :)


Maruška a Noemi (3 roky)
"Hmmm... Obdobie vzdoru u nás doma? Teóriu mám zmáknutú, už len to uviesť do praxe. A to je teda u mňa dosť ťažké a myslím si, že naše obdobie vzdoru veľmi nezvládam :( Avšak vidím, že to veľmi záleží od mojej "nálady". Alebo cyklu/hormónov? Niekedy nechápem ani samu seba, nieto ešte svoje dieťa :) Raz som neskutočne trpezlivá (a som na seba veľmi hrdá), inokedy vybuchnem na nejakej hlúposti. Mojou najhlavnejšou stratégiou je trpezlivosť, trpezlivosť a trpezlivosť. V poslednej dobe mi veľmi pomáha, keď naša Noemi vidí, že ju počúvam - tzn., že sa snažím zopakovať to, čo si želá. Keď sa na niečo nazlostí, pokojným hlasom poviem čo chce a následne jej vysvetlím, prečo to môže alebo nemôže. Niekde som o tom čítala, ani neviem kde. A funguje to! Moje dieťa zlosť prejde a záhadne spolupracuje :) Taktiež je dôležité zapájať ju do každodenných rutinných prác. Nezakazovať jej "nebezpečenstvá", len ju na ne upozorniť, aby sa poučila na vlastných chybách. Keďže sa Noemi prednedávnom narodila sestrička, snažím sa ju zapájať aj do starostlivosti o ňu a teším sa, keď ju mojká, stíska a bozkáva. Povzbudzujem ju v tom - veď bábätká sú ako z gumy :D Avšak v prvom rade sa modlím, aby jej Boh ukázal a naučil ju láske!"



Kamila a Terezka (2,5 roka)
"Na otázku, ako zvládnuť vzdor, nie je ľahká odpoveď. Čo zaberá jeden deň, nemusí druhý. Čo funguje na našu Terezku? Celkom dobre platí pokľaknutie ku "žgrevajúcej" slečne a pritúlenie. Len tak, bez slov. Prípadne sa opýtam, či sa chce potuľkať a poplakať si. Podľa situácie potom počúvam nárek v mojej náruči, alebo vysvetľujem prečo to, alebo ono. Následne sa pokúšam navrhnúť prijateľnú alternatívu pre obe strany. Samozrejme, nie vždy je to také ružové, ako by sa mohlo zdať. Zvyčajne nezvládam situáciu, ak máme "pozorovateľov" z rodiny. Tá očakáva nejaký štandard a v kombinácii s mojou nie vždy vzťahovou náladou a maximálne vzdorujúcim dieťaťom vzniká konflikt. Ja začínam dvíhať hlas, vyhrážať sa kade čím, k tomu sa pridá dobre mienená rodičovská rada a čuduj sa svete, dieťa je úplne vytočené, hádže sa o zem a podobne. Vtedy zaberie buď ísť na minútku do inej miestnosti a "vyvetrať" si hlavu, alebo Terezka aj sama príde, že sa chce potuľkať, alebo "nacucnúť" (pozn. dojčiť) - dostane rozum skôr ako ja. Hlavne pri dojčení sa obe upokojíme a vieme fungovať ďalej. Keď už prejde stav "zatemnenia mysle", pýtam sa samej seba, prečo moja reakcia od začiatku nebola rešpektujúca. A dávam si predsavzatie, že nabudúce to zvládnem bez nervov :) "



Majka so Zuzkou (3,5 roka) a Jurkom (1,5 roka)
"Manžel to výstižne zhrnul - trpezlivosť. Máme dcérku, ktorá je s prvým veľkým vzdorom "za vodou", a syna, ktorý s ním začína. Môžeme byť neviem ako sčítaní v tejto oblasti, ale na toto sa nedá 100% pripraviť. Nikdy sme si nemysleli, že hádzanie sa o zem, trieskanie hlavou, kopanie do dverí, sprevádzané jačaním, budú robiť naše deti. Zo dňa na deň sme si na takéto dieťa museli zvyknúť. Spúšťačom bol príchod nového súrodenca. Obom sme museli plniť emocionálne nádoby rovnako každý deň. Veľmi sa nám osvedčila rada so staršou tráviť každý deň aspoň pol hodiny - hodinu len my dve. Získala uistenie, že je pre nás rovnako dôležitá. A okrem uspokojenia to nás dve aj veľmi zblížilo. To obdobie v trvaní roka sme sa museli naučiť, že aj deti majú svoje potreby, ktoré máme vnímať, nie len tie naše. Že pravidlá musia byť, a že práve my, dospelí, nemáme strácať nervy. Na Zuzku neplatili odporúčané rady držania v objatí a mojkania - to mala ešte väčšie "hysáky" a záchvaty. Museli sme ju nechať tak, hoc to bolo vonku na ulici, a nerobiť jej "publikum". To zaberalo a intervaly sa skracovali. Aj keď sme si vyslúžili divnú povesť u sesedov :D Jurko je iný. Ide na to vreskom, ale už vieme byť "tvrdí" a nepopustiť. Paradoxne, uňho platí len mojkať a stískať - upokojí sa. Obaja sú veľmi rozdielni, no každému treba dať najavo, že aj keď sa nám také správanie nepáči, milujeme ich a budeme pri nich stáť."



Lenka a Dorotka (2 roky a 8 mesiacov)
U nás obdobie vzdoru nastalo krátko po roku - začala nám dávať najavo, že je samostatná jednotka a nebude skákať, ako my budeme pískať :) Najprv sa to prejavovalo pri obliekaní. To sa dalo ľahko vyriešiť tým, že som jej dala na výber dve možnosti. Vyberala si síce dlhšie, ale vybrala si a bola spokojná. Neskôr však začala "kalvária", a to nie len v obliekaní, ale aj nasadaní do autosedačky. Pár návštev sme zrušili, keďže sme nemali dostatok nervov ju obliecť, či dostať do auta, keď si zaumienila, že radšej pôjde na ihrisko :D Boli sme v časovom strese a v tom momente vzdorovité dieťa je to najhoršie, čo môže byť. Ono vycíti, že "má navrch". Vy ste časovo tlačení, tlačíte na dieťa a ono nepopustí - konflikt je na svete. Po krátkom čase som zistila, že to bolo hlavne komunikáciou. Jednoducho chcela mať pocit spolupatričnosti. Chcela byť rovnocennou súčasťou našej domácnosti. Nie len niečím, čo treba presunúť, prebaliť, obliecť a pod. Tak sme ju začali vsúvať aj do našich starostí - oznámili sme jej kde ideme, prečo, že sa nám možno veľmi nechce, ale vysvetlili sme jej dôvody. A kupodivu zareagovala chápavo a tak sme pokračovali ďalej. Tie záchvaty kriku sa opakovali čoraz menej. No okolo dvoch rokov nastalo obdobie, kedy som sa tak snažila vyhnúť konfliktom, že Dorotka dostala záchvat zúrivosti. Ten trval aj hodinu v kuse, čo bolo pre mňa neúnosné a vyčerpávajúce aj pre ňu. Vtedy som sa dozvedela, že dieťa si potrebuje z času na čas trošku poplakať, vydať tú energiu. Bola síce kľudná, ale raz za týždeň - dva vybuchla ako nahromadená sopka. Tak som sa konfliktom prestala vyhýbať. Keď má chuť trošku si poplakať, nastavím jej rameno, poplače si, utrie slzičku a o chvíľku povie: "Maminka, už som kľudná, môžme sa ďalej hrať" :) Pochopenie a uznanie pocitov u nás zaberá jednoznačne :) Boli pokusy aj o "nadvládu" z tatinkovej strany, ale víťazom sa jednoznačne stala Dorotka. Aj on pochopil, že záchvaty nie sú schválne, ale že je to vypudenie nahromadenej energie, ktorá musí ísť von. Keď má Dorotka zlý deň a nič nie je dobré, vidím, že bilancuje na hrane. Vtedy príde k tatinkovi a povie: "Som unavená, chcem si poplakať." Vie, že ju nečaká krik, ale tatinkova otvorená náruč."



Marcelka a Johanka (3 roky)
"Moja predstava pokojného a vzájomne rešpetujúceho sa vzťahu medzi mnou a mojou dcérou sa rozplynula práve pri prvom období vzdoru. To nastalo okolo jej prvých narodenín. Potom sa tie obdobia začali opakovať častejšie, či menej často, o to však s vyššou intenzitou. Snažila som sa to riešiť pokojnou komunikáciou, partnerským prístupom, alebo dohodou. Zo začiatku nám to aj chvíľu fungovalo, potom sa to dlhé obdobie nedarilo, ale teraz nám to funguje opäť. Johanka má úžasnú vytrvalosť, výrečnosť a silný hlas. Ak si niečo zaumieni, ide za tým "hlava-nehlava". Občas som sa pri jej "trucoch" cítila bezmocná už len tým, že ma paralyzovala hlukom a "mantrickým" opakovaním svojich požiadaviek. Boli dni aj týždne, kedy sme mali na dennom poriadku aspoň 2 výbuchy emócií z jej strany a veru, vtedy som bola z toho dosť vyčerpaná. Doslova testovala moje hranice, kedy som sa od pokojnej komunikácie a dohôd uchýlila k vrieskaniu a vyhrážkam. Veru, pár krát dostala aj po zadku, pričom som predtým nečakala, že tak ľahko k tomu pristúpim, keďže to bolo spojené s veľmi zlými emóciami aj z mojej strany. Skoro som však zistila, že to nemá u môjho dieťaťa odozvu - stále bolo výbojnejšie a výbojnejšie. Keďže v najhorších chvíľach nepomáhalo ani pokojné, či nepokojné opakovanie našich návrhov na vyriešenie situácie, s manželom sme  vymysleli "stop moment" - na niekoľko sekúnd (nikdy sme to nevydržali dlhšie) sme ju odniesli do našej predsiene, kde sa mala upokojiť. Bolo to dosť nešťastné riešenie, takto separovať dieťa s emocionálnym zmätkom v sebe a čakať, že sa osamote upokojí (vtedy mala 33 mesiacov). Reálne sme to využili asi 3x a potom sme to pár krát pripomenuli ako varovanie. Separovanie samo o sebe síce nepomohlo, ale ako varovanie je to účinné doteraz a dokáže Johanku na chvíľu zastaviť a utíšiť, aby dokázal vzniknúť aspoň nejaký priestor na debatu. Čo však moje dieťa v rozbúrenom mori emócií dokáže najviac upokojiť, je mamkino mliečko :) Niekedy jej stačí pár "cucov" a dokáže sa uvoľniť, opísať situáciu, prečo sa hnevá, dať návrhy na riešenie problému. A počkať - to je to najťažšie, prečo sa zvykne hnevať. Teda, že v jej "rýchlom" živote nemá čas na čakanie. Samozrejme, niekedy sa rozhnevá, lebo jej na počkanie nechcem/nemôžem dať prsník a vtedy teda mliečko od mamy nezaberá, lebo ho dostane neskôr, nie ako riešenie situácie. Teraz, ako oslávila svoje tretie narodeniny mám pocit, že sa s ňou konflikty dajú riešiť naozaj pokojne a rozumne. Vie už aj počkať, aj si sama pre seba povie vysvetlenie situácie a čo očakáva. Myslím, že konečne pochopila, že my ako rodičia s ňou nemáme potrebu bojovať a že na väčšine vecí sa dá s nami dohodnúť. Vie nám dôverovať v tom, čo jej povieme. Počas obdobia jej vzdoru som sa naučila, že únava alebo hlad na jej alebo mojej strane riešenie situácie zhoršujú. Že nuda je nepriateľ malých detí, lebo potom nevedia čo so sebou. Že obdobie vzdoru je len obdobie a raz skončí :) Že dieťa potrebuje hranice a dodržanie slova, lebo potom sa cíti neisto. Že tresty nikam nevedú a nič neriešia. A že dieťa sa raz naučí spracovávať svoje emócie tak, ako dospelý, a už nebude pri tom potrebovať našu pomoc :) "


----------------------------------------

Musím povedať, že zakaždým, keď dám iným mamičkám priestor na zdieľanie sa so svojimi skúsenosťami, vždy ma to veľmi obohatí a inšpiruje. Ani teraz to nie je inak :) Pri čítaní a prepisovaní ich textov som si uvedomila dve veci - (1) je potrebné poznať SVOJE dieťa a (2) že práve komunikácia a rozprávanie sa s dieťaťom je mojou veľmi slabou stránkou. Mnoho krát Matejovi nevysvetľujem. Vôbec. Len ho postavím pred hotovú vec, bez slov - že je to proste tak a on v tom zmysel vidieť nepotrebuje. Stačí, že ja ho mám v hlave. (Uvedomila som si, že aj to je jeden z dôvodov, prečo Mateja nosím ešte aj teraz, keď má viac ako 2 roky. Jednoducho ho zapnem do nosiča, zaviažem do šatky a ideme kam potrebujem. On už potom nemá inú možnosť, ako to akceptovať.)

Keď som sa zamýšľala nad tým, prečo to tak je, uvedomila som si, že aj ja niektoré veci tak beriem - aj keď im momentálne nerozumiem, viem, že je potrebné ich urobiť alebo prijať. Vysvetlenie "prečo" môže počkať a možno je to pre mňa niekedy aj "zaťažujúce" - nechcem alebo neviem to počúvať. Preto to beriem ako fakt a hotovo - je to pre mňa jednoduchšie :) Ale evidentne sa Matej s mojím postojom nestotožňuje :D A preto na posledných pár vychádzkach, keď opäť začal svoj "bojkot", som k nemu pristúpila, povedala mu, že rozumiem, čo by chcel, ale momentálne to nie je možné lebo... Viete čo sa stalo? Pomraučal, pošomral, ale išiel :D Bez nejakého veľkého výbuchu, či scény :)

Neviem, či nám to bude fungovať aj naďalej :) Možno budú dni, kedy áno a dni, kedy nie. Ale jedno viem, že moje dieťa ma už dnes veľa učí. Najmä to, aby som sa pozerala na veci z iného uhla pohľadu. Že predo mnou je cesta, na ktorej môžem aj padnúť. Avšak v knihe proroka Izaiáša nám všetkým Boh sľubuje: "Neboj sa, veď som s tebou ja, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilňujem ťa, ba pomáham ti, držím ťa svojou spásnou pravicou." (Izaiáš 41,10). Preto môžem každé ráno vstať s tým, že začnem odznova a pokúsim sa robiť veci lepšie, ako predtým. S vedomím, že to bude chcieť veľa námahy z mojej strany, ale "všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje." (Filipanom 4,13). Bohu vďaka, že Matej je v tom všetkom tak slobodný, že mu stačí chvíľa a v tej svojej detskej bezpodmienečnej láske mi odpustí všetko, čo som porobila. Dal by Boh, aby som aj ja takú lásku v srdci stále mala.

Preto pri zvládaní obdobia vzdoru u vášho dieťaťa vám prajem najmä veľa lásky - k nemu, ale aj k sebe. Otvorené a prijímajúce srdce pre jeho, ale aj svoje slabosti. A odpustenie - jemu, ale najmä sebe. Lebo práve skrze to sa posúvame ďalej ;)


Do nosenia priatelia.

utorok, 18. októbra 2016

"Som pokojný a tichý, ako dieťa v matkinom náručí." Žalm 131,2

Dnes mám pre Vás jeden (obyčajný) príbeh, ktorý sa v rôznych variáciách a obmenách opakuje u nás už niekoľko mesiacov :) Aby sa mi podarilo zachytiť ten správny odtieň tohto dramatického a často aj divadelného predstavenia, pomôžem si trochu hudobnou vedou (ktorá mi je mimochodom tiež veľmi blízka) a zasadím ho do určitých častí :) Usaďte sa, urobte si pohodlie a dajte si kávičku :) Príbeh začína ;)



Predohra

Konečne po niekoľkých daždivých a sychravých dňoch vykuklo slnko, a tak sme sa s Matejom vybrali poobede von na prechádzku - ja peši, on popri mne na detskej motorke. V konečnom dôsledku išlo o poriadnu štreku, keďže Matej našiel odvahu a záujem spoznávať ďalšie nepoznané zákutia a miesta nášho sídliska. Kým sme sa vrátili späť do známeho prostredia neďaleko nášho bytu, bolo vidieť, že drobec má dosť a "funguje" už len na svojej rezerve.


Prvé dejstvo

Začalo to nenápadne, tak zľahka... Ale "vycvičený" rodič už dokáže zachytiť tie nuansy, prvé signály, ktoré napovedajú, že sa niečo začne diať... Hmm, bolo to jasné... Blížilo sa to pomaly, ale isto... Začala som hlbšie dýchať... 

Najprv Matej zvolil "len tak mimochodom" zdržiavaciu stratégiu - na svojej motorke sa začal pohybovať smerom dopredu, potom dozadu, otočka, malý okruh a znova - dopredu, dozadu... Stále na jednom mieste.

Uplynulo asi 10 minút a ja dýcham hlbšie a hlbšie...

Sklonila som sa k Matejovi a prihovorila sa mu: "Matejko, poď. Pôjdeme ďalej, za chvíľu budeme doma..." Bum!!! To bol ten správny impulz! V tom momente sa Matej postavil, na plné pľúca začal vrieskať na celú ulicu "NIE - NIE!!!!" a trieskať motorkou o rozbitý chodník (len podotýkam, že nie je naša, len požičaná, a máme ju v pláne vrátiť celú pôvodným majiteľom). Po mojom zachytení motorky, aby s ňou ďalej netrieskal a pokojným oslovením: "Matejko, nemôžeš..." sa dostal do druhej fázy, kedy hodil motorku o zem, začal vrieskať ešte viac, dupať nohami, hádzať sa o zem a váľať po špinavom rozbitom chodníku. V tom momente zhasla akákoľvek snaha o nejakú komunikáciu, keďže každý môj pokus zvyšoval dramatickosť výjavu. "No nič, " - povedala som si, "počkáme..."


Medzihra

... uplynulo (asi) ďalších 10 - 15 minút a ja som stále dýchala čoraz hlbšie a hlbšie. "Pokoj, pokoj..." - hovorila som si...



Druhé dejstvo

Nie, nestála som pasívne. Skúšala som mu navrhnúť, že ho vezmem, keď je unavený. Ale razantne to odmietol. Využila som aj "fintu", že som vzala motorku do rúk so slovami "Tak ja idem... Papa. Ideš so mnou?" a pomalým krokom som sa vybrala smerom k nášmu bývaniu... Hmm, nepomohlo... 

Za ten čas stihla jedna staršia pani vyvenčiť svojho psa (keď vyšla von, bolo v tom najlepšom prvé dejstvo) a cestou späť s úsmevom poznamenala: "Ten má ale výdrž!" A ja na to: "Uhm, veď má po kom." (podľa mojej mamy som vraj bola horšia).

Keďže sme sa pomaly dostávali do záverečného finále, uplakaný, špinavý a mokrý Matej (vďaka Bohu za gumené oblečenie) sa so zlosťou približoval ku mne. A aby mi dal najavo, čo si o tom všetkom myslí, schytil motorku a opäť ju tresol o zem. Potom sa ako veľký nešťastník zvalil hneď vedľa nej...



Finále

Rozhodla som sa to "vziať do svojich rúk". Poutierala som celého Mateja vlhčenými obrúskami a zotrela z neho tú najväčšiu špinu. Rozopla som si nosič na mojom páse, ktorý stále pre istotu (a takéto prípady) beriem so sebou. Zdvihla som zaplakaného Mateja, už len mierne protestujúceho z posledných síl a začala ho dávať do nosiča...

A vtedy to prišlo... V okamihu sekundy sa z neho stal tichý a pokojný chlapec v mojom náručí, ktorého som už bez hnevu, kriku a vzpierania odniesla domov. V momente, ako som dozapínala nosič, som cítila, ako sa celé jeho telo uvoľnilo a on si oprel hlávku o môj hrudník. Bez slova sa ku mne pritúlil...



Coda

Prišlo zmierenie... Nie len pre neho, ale aj pre mňa. A okolo nás (a bolo to bytostne cítiť) sa rozhostila atmosféra príjemného a pokojného ticha. Aby som to vedela presnejšie vystihnúť, pomôžem si jedným príbehom zo Starého zákona o prorokovi Eliášovi, ktorý sa zo strachu ukryl v jaskyni pred zlou kráľovnou Jezabel a prosil Boha, aby si vzal jeho život. Ako to dopadlo? "On mu povedal: „Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána!“ Práve prechádzal Pán. Pred Pánom išiel vietor, veľký a prudký, ktorý trhá vrchy a láme skaly. Ale Pán nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení oheň, ale Pán nebol v ohni. A po ohni tichý, lahodný šum. Keď to Eliáš počul, zahalil si tvár plášťom, vyšiel a zastal pri vchode do jaskyne. Vtom prehovoril k nemu akýsi hlas a pýtal sa: „Čo tu robíš, Eliáš?“ (1. kniha Kráľov 19, 11 - 13)



Zmierenie... Ako tichý a lahodný šum... Ovocie, ktoré prináša objatie, náruč... Prejav, že "ťa prijímam takého, aký si, napriek hnevu, zlosti a neporozumeniu... A ty mi tým dávaš najavo to isté."

Čo tým všetkým chcem povedať? Nebojte sa brať svoje deti do náručia, aj keď sa hnevajú, majú zlosť a vy na ne zase nervy. Je to prejav lásky, ktorý "nič" nestojí a obom stranám viac dáva, ako berie. A naozaj zakúsite, aké to je byť "pokojný a tichý, ako dieťa v matkinom náručí." (Žalm 131,2) až natoľko, že okolo seba budete cítiť "tichý a lahodný šum" (1 Kr 19,12).



Do nosenia priatelia ;)

sobota, 1. októbra 2016

MTND? Alebo IBW?!

Máte pocit, že sa s vami hrám? Možno s niektorými áno :D Ale mnohí, ktorí aktívne vnímajú nosiacu komunitu rodičov, veľmi dobre vedia, na čo myslím ;)

JE TU MEDZINÁRODNÝ TÝŽDEŇ NOSENIA DETÍ!!!! :)
(V anglickom, pôvodnom znení, známy ako International Babywearing Week (v skratke IBW ) a po "našemu" (slovensky) MTND :) )


Oficiálne logo IBW
Web: TU
FB: TU

Možno Vám napadlo, že robím "veľa kriku pre nič". Veď medzinárodných dní, týždňov, mesiacov a neviem čoho ešte, zameraných na "xy" oblastí je nespočetne veľa. A je to tak :) Len pre zaujímavosť, existuje napr. Deň bozkávania, Deň paniky :D Alebo veľmi pekný Deň najlepšieho priateľstva, či Deň čokolády :D (zoznam ďalších nájdete TU). 

Ale MTND je špeciálny (aspoň pre mňa :) ). Prečo? Podľa mňa predstavuje krásnu oslavu toho, aké úžasné a jedinečné je nosiť svoje dieťa "srdce na srdci" :) Ako sa napĺňa srdce rodiča z toho, že ho môže mať blízko, vdychovať jeho vôňu, užívať si vzájomnú blízkosť a kontakt, objavovať spoločne svet, vzájomne komunikovať a ako bonus, zvládať popri tom množstvo svojich povinností bežného dňa. 

Kde sa Medzinárodný týždeň nosenia detí vzal? Pravdou je, že je "dieťaťom" nosiacich nadšencov z USA, konkrétne z Chicaga, New Yorku, Birminghamu a Bay Area, ktorí v roku 2008 založili neziskovú organizáciu Babywearing International Inc. (BWI). Podľa nich je cieľom tohto týždňa oslavovať, obhajovať, vzdelávať a zameriavať pozornosť médií na to, že nosenie má nekonečné množstvo výhod pre deti, ale aj samotných rodičov. Každý rok, túto už celosvetovú udalosť, zastrešujú konkrétnym mottom, či témou, ktorá sa prelína všetkými aktivitami na každom mieste, kde sa MTND organizuje. Témou tohto roka je "Najlepšie miesto na svete" :)

Motto tohtoročného MTND - Logo OZ Nosma (web TU)
MTND má svoju tradíciu už aj na Slovensku (organizuje sa od roku 2013). Podobne ako u našich amerických nosiacich priateľov, aj tu sa tejto iniciatívy chopili nosiaci nadšenci - rodičia, ktorí v roku 2014 založili občianske združenie Nosma, ktoré túto akciu každý rok zastrešuje a riadi na celoslovenskej a koordinuje na regionálnej úrovni.

Tento rok sa do MTND zapojilo viac ako 50 slovenských miest, pričom sa k nám pridala aj komunita slovenských nosiacich rodičov z Írska. V každom jednom je pre nosiacich rodičov a aj širokú verejnosť pripravený skvelý program a množstvo súťaží, v ktorých môžete vyhrať nádherné ceny (programy všetkých miest nájdete TU alebo TU; celoslovenskú súťaž TU). Ale MTND nie je iba o tom! Je o ľuďoch, o zdieľaní sa, spoznávaní, nadväzovaní priateľstiev, o spolupráci, vytváraní partnerstiev, o radosti, zábave, nových zážitkoch, výmene skúseností a mnohom inom.

Aj v Prešove sme sa už po 4. krát pustili do prípravy a realizácie tejto veľmi peknej akcie (a je to teda riadna fuška ;) o predchádzajúcich ročníkoch si môžete prečítať TU).  Na čo sa môžete tento rok tešiť?

Hlavný plagát (viac TU)
O programe viac TU
O programe viac TU

O programe viac TU



O programe viac TU

O programe viac TU

O programe viac TU

O programe viac TU


____________________________________________________

Aj pre Prešovčanov sú pripravené nádherné ceny a rôzne pozornosti, ktoré nám pri príležitosti MTND 2016 venovali naši partneri a sponzori, za čo im srdečne ďakujeme :)

Predstavovanie a prezentácia sponzorov TU a TU

Pozn.: Do súťaží sa môžete zapojiť buď online v rámci FB podpornej skupiny "Nosíme deti v Prešove", alebo fyzicky zakúpením súťažných lístkov počas účasti na akejkoľvek aktivite z pripraveného programu. Predstavenie a zoznam cien nájdete TU.

_______________________________________________________

Pri písaní totho príspevku mi prišlo na myseľ Božie slovo: "Hľa, ja robím čosi nové, teraz to klíči, nebadáte? Áno, urobím cestu na púšti a rieky na pustatine." (Izaiáš 43,19) Možno sa pýtate, čo to má s tým všetkým spoločné. Pravdou je, že v mnohých mestách bol práve Medzinárodný týždeň nosenia detí spúšťačom, ktorý naštartoval stretávanie sa podporných skupín nosiacich rodičov a prácou nosiacich nadšencov priniesol mnoho dobrého a nového aj tam, kde sa zdalo, že je púšť ;)

Noseniu zdar a MTND tiež! Nech vzklíči niečo nové aj tento rok ;)